Ak niekedy plánujete navštíviť Kláštorisko, rozhodne odporúčame túru práve cez Kláštorskú roklinu. Napriek tomu že patrí medzi kratšie rokliny Slovenského raja, nájdete v nej viacero rebríkov a vodopádov, z ktorých najkrajší je rozhodne Dúhový vodopád.

Začiatok Kláštorskej rokliny sa nachádza v Prielome Hornádu medzi Hrdlom Hornádu a Letanovským mlynom. Z obidvoch miest sa na začiatok rokliny dostanete za približne rovnaký čas – jednu hodinu.

Pri trase zo smeru od Letanovského mlyna je najbližším východiskovým bodom rázcestie Pri Starej horárni, ktoré je vzdialené necelé 2 km od vlakovej stanice obce Letanovce. Na tomto mieste je taktiež bezplatná odstavná plocha, kde môžete nechať svoje vozidlo. Z tohto miesta sa dostanete na začiatok Kláštorskej rokliny v smere Pri Starej Horárni > Trstený potok > Letanovský mlyn > Kláštorská roklina, ústie.

Ďalším východiskovým bodom je Podlesok, z ktorého sa na začiatok Kláštorskej rokliny dostanete po modrej turistickej značke v smere Podlesok > Hrdlo Hornádu > Kláštorská roklina, ústie.

Kláštorská roklina je prístupná počas celého roka. Podmienky v rokline sa môžu meniť v závislosti od ročného obdobia alebo počasia. Preto odporúčame vhodný výber turistického oblečenia a vybavenia (pevná obuv, náhradné ponožky atp.). V zimných mesiacoch môžu byť rebríky pokryté ľadom, preto odporúčame vziať si so sebou mačky.

Pri vstupe do rokliny je taktiež potrebné zaplatiť návštevný poplatok.

Parkovanie

Na parkovanie môžete využiť spoplatnené parkovisko na Podlesku. Podrobnejšie informácie nájdete na parkoviská a parkovné.

Ak vašim východiskovým bodom budú Letanovce, resp. rázcestie Pri Starej Horárni, môžete využiť bezplatnú odstavnú plochu priamo pri tomto rázcestí. Na toto parkovisko sa dostanete prechodom dedinou Letanovce, na konci ktorej prejdete cez vlakový podchod a pokračujete necelé dva kilometre až k parkovisku.

Prechod roklinou

Kláštorskou roklinou vedie zelená turistická značka a je priechodná len v jednom smere - proti prúdu potoka, ktorý tečie z Kláštoriska. Roklina je dlhá 1 km so stúpaním približne 220 m a časom prechodu približne 1 hodinu.

V rokline sa nachádzajú tri vodopády - Strakov vodopád, Machový vodopád a Dúhový vodopád. Každý z týchto vodopádov má svoje čaro, ktorým sa líši od ostatných. V závere rokliny budete mať príležitosť vidieť kartuziánsky kláštor, ktorý sa nachádza už priamo na Kláštorisku.

Na Kláštorisku si môžete oddýchnuť a načerpať energiu v miestnej reštaurácií (aj s čapovanou ponukou), prípadne môžete navštíviť historický Kartuziánsky kláštor, kde je bezplatný vstup. Môžete však dobrovoľne prispieť na rozvoj a opravu kláštora akoukoľvek sumou.

Keďže Kláštorisko je hlavnou turistickou križovatkou v Slovenskom raji, je už len na vás, či sa chcete vrátiť na východiskový bod alebo sa rozhodnete pokračovať v prechode ďalšími roklinami (Veľký Kyseľ, Malý Kyseľ, Ferrata HZS Kyseľ, Sokolia dolina), prípadne na Tomášovský výhľad či turistické centrum Čingov.

Požičovňa bicyklov

Ak si chcete spríjemniť cestu späť na Podlesok, môžete využiť možnosť zapožičania bicykla od spoločnosti Cyklo Tour Spiš. Bicykel si môžete požičať v závere Suchej Belej alebo taktiež na Kláštorisku. Cena za zjazd na Podlesok je 7,50 €.

História

Kláštorská roklina, ktorá nesie svoj názov vďaka kláštoru nachádzajúcemu sa na Kláštorisku, bola známa už pred jej oficiálnym sprístupnením v roku 1960. O prvých známych aktivitách sa dozvedáme z roku 1927, kedy skupina skautov skúšala prejsť tiesňavu zhora smerom nadol, avšak bez potrebného horolezeckého vybavenia bol tento prechod neúspešný.

Nakoľko Kláštorská roklina ústí do Prielomu Hornádu, je jej sprístupnenie úzko spojené so sprístupnením tohto kaňonovitého úseku rieky Hornád s príznačným názvom Prielom Hornádu.

K začiatku sprístupnenia týchto lokalít Slovenského raja pomohla aj aktivita zakladajúceho člena Horskej záchrannej služby – Andreja Hrica. Z jeho podnetu sa v roku 1959 uskutočnil 1. ročník zimného prechodu tiesňavami Slovenského raja. Podmienkou získania odznaku bol aj prechod vtedy ešte nesprístupneného Prielomu Hornádu, ktorý sa však kvôli priaznivým podmienkam dal prejsť po zamrznutej hladine.

Pohľady turistickej verejnosti na túto krásu boli významným impulzom tohto malebného kúta Slovenského raja. V lete roku 1959 sa ako prvé technické zariadenie v nesprístupnenej časti Prielomu Hornádu začína stavať lanová lávka pri ústí Kláštorskej rokliny. V tomto roku sa taktiež začína s osadzovaním rebríkov v Kláštorskej rokline a súbežne sa kope spojovací chodník z hrebeňa Ihríka ku lanovej lávke.

Kvôli prístupu do tiesňavy pre turistov smerujúcich z Kláštoriska sa rovnako v roku 1959 kopal zostupový chodník, ktorý dnes poznáme pod žltým značením.